Rodičovský problém: Dvanásťročné dievča sa pohádalo "na život a na smrť" so svojou najlepšou dlhoročnou kamarátkou. Dcéra sa na kamarátku nahnevala, lebo kamarátka akoby prestala mať záujem o priateľstvo, meškala na spoločné stretnutia, nemala čas na prechádzky, zabúdala na dohodnutý program... Mama by svoju dcéru chcela nejako utešiť, dať jej nádej, že sa to spraví... Ako by mala zareagovať?

Priateľstvá, vzťahy, lásky, vôbec všetky medziľudské kontakty si tak neohrabane a zároveň opatrne trénujeme v detstve. Je tak zložité a zároveň nevyhnutné nájsť si svoje miesto a s priateľmi sa spolupodieľať o všetky zážitky, zábavu, ale i o smútky, či sklamania. Dieťa ide do tohto sveta plného nástrah, ale i tajomstiev a nádejí vyzbrojené rodičovskou láskou, tým prístavom kde sa môže vrátiť kedykoľvek hoci len v mysli. Vaša dcéra je vo veku, kedy sa zvyšuje vnímavosť na každú nespravodlivosť, kedy sú priateľské vzťahy medzi dievčatami prežívané veľmi emotívne a veľmi vážne. Z týchto detských kamarátstiev vznikajú často plnohodnotné priateľstvá pretrvávajúce celý život.

Len ešte istý čas potrvá, kým dozreje osobnosť mladého dievčaťa a vyrastie z detských ideálov, ale aj detského egocentrizmu, keď sa naučí tolerancii a rešpektovaniu seba i tých druhých, čo pre kvalitné priateľstvo je nevyhnutnosťou. Zatiaľ ju čaká aj niekoľko sklamaní a toto je možno prvé z nich. Možno sa ich cesty načas rozídu a priateľstvo sa neskôr obnoví alebo ich vzťah ochladne. Matka je v takej chvíli náruč v ktorej dcéra môže plakať, uší, ktoré dokážu naozaj načúvať a ruky, ktoré pohladia po vlasoch a upokoja, ústa, ktoré vyslovujú porozumenie ale aj nadhľad a poznanie života, teda dávajú optimistickú nádej do budúcnosti. Matka je tá, ktorá vidí ďalej, čo dcére sprostredkováva. To je všetko čo môžete urobiť a verte, že to nie je málo.