Prečo ľudia vyhľadávajú psychológa?

Keď sa pokazí nejaký elektrospotrebič, buď ho dáme opraviť, vymeníme chybnú súčiastku alebo kúpime nový. Čo je najefektívnejší postup pri narábaní s relatívne bezcennými materiálnymi vecami našej spotreby v dnešnej povrchnej dobe. Človek je zložitý konštrukt prírody s fantastickými možnosťami rozvoja, pôsobenia, vzťahov, poznávania, cítenia, myslenia a rovnako veľkými schopnosťami chybných úkonov, rozhodnutí a nesprávnych konaní.

Ak by sme ho dali len do roviny organického stroja, tak bez údržbára a pri prehliadaní svetelných a iných kontroliek zákonite bude zlyhávať alebo vykazovať nejaké chyby. Takýto organický stroj sa vie samočinne opraviť, ale bez správneho nastavenia programu sa takýto proces nespustí. Psychológ je v takomto prípade navigátor alebo sprievodca človeka jeho svetom, mysľou a cítením. Umožňuje poznanie a porozumenie vlastným myšlienkam, správaniu i symptómom. Je to cesta do skladu v ktorom je všetko a so psychológom, či už ako čarodejníkom alebo lesnou vílou lúštia hádanky alebo ako s detektívom riešia jeden prípad za druhým alebo ako s laboratórnym vedcom pomocou psychodiagnostických metodík môže pomôcť nahliadnúť pod povrch.

Čo je teda psychoterapia a čo psychodiagnostika?

Psychodiagnostika je vyšetrenie s použitím psychodiagnostických metodík, kde patria projektívne metódy, ktoré idú viac pod povrch a zachytávajú osobnosť i jej patológiu. Výkonnostné testy pozostávajúce zo subtestov, ktoré vyhodnocujú kognitívne funkcie a intelekt. Zachytávajú schopnosť riešiť rôzne úlohy vyžadujúce všeobecné i špecifické schopnosti, pozornosť, pamäť, tempo a zároveň možné poruchy rôznych funkcií. K psychodiagnostike patrí aj pozorovanie a diagnostický rozhovor. Skúma človeka a vyhodnocuje.

To je dôvod, prečo nie je vhodné psychodiagnostiku kombinovať s psychoterapiou. Psychoterapeut je na strane klienta v jeho výsostnej zóne, nesúdi. Sprevádza ho tajuplnou cestou psychiky plnej hádanok, symbolov a pomáha klientovi v sebapoznaní a tvorbe riešení problémov, možností zdolávania životných prekážok. Niekedy akoby supluje rodiča, niekedy len „podpichuje“ alter – ego, pomáha hľadať príčiny, pomáha odžiť zlé a uložiť do zabudnutia.

S akými problémami najčastejšie chodia do psychoterapie?

Väčšinou je to úzkosť, rôzne neurotické prejavy, klienti sa často sami diagnostikujú a tvrdia, že majú depresiu, panickú poruchu, rôzne fóbie, strachy, nevedia sa sústrediť, myslia si, že majú poruchu koncentrácie pozornosti, že majú nejakú poruchu v mozgu, predčasnú demenciu. Majú vzťahové problémy v manželstve, partnerstve. Myslia si, že robia nejaké chyby vo výchove detí. Alebo sa stále pre niečo trápia. Sú to zdraví ľudia, ktorí si potrebujú usporiadať zmysel života, zdvihnúť sebavedomia, viac si veriť, vedieť vyjadriť svoj názor, zmeniť pohľad na svet.. Prvotný problém prekrýva skutočný, ktorý treba najprv rozlúštiť, objaviť pod nánosom symptómov a nabrať odvahu na zmenu a vykročiť v smere zosúladenia sa. V týchto prípadoch stačí krátkodobá psychoterapia.

Do psychoterapie sa hlási čoraz viac úplne zdravých ľudí, ktorí si len potrebujú upratať myšlienky a zefektívniť svoj život v partnerstve, v rodine alebo zlepšiť svoje pracovné i platové podmienky, čím zlepšia využitie všetkých svojich schopnosti. Ľuďom, ktorým umrel niekto blízky, okrem plynúceho času, je možné účinne pomôcť odsmútiť, odbolieť a znovu kráčať ďalej životom. Klienti, ktorí trpia nejakou psychickou poruchou ako je endogénna depresia, mánio – depresívna porucha, schizofrénia, poruchy osobnosti a iné, vyžadujú často dlhodobú psychoterapiu, aby sa mohli začleniť do spoločnosti a dokázali znormalizovať i svoje prežívanie, myslenie i cítenie, naučili sa vnímať realitu bez sprievodných patológií, ktoré by ju mohli skresľovať.

Môže každý absolvovať psychoterapiu?

Práca klinického psychológa a psychoterapeuta patrí do zdravotníckej sféry a laická predstava je, že sa porovnáva s lekárskym zákrokom, kde je pacient pasívny. Psychoterapia je práca samotného človeka, ktorému psychoterapeut pomáha rôznymi psychoterapeutickými technikami, špecifickým terapeutickým rozhovorom. Klient v psychoterapeutickom rozhovore sa dostáva do psychoterapeutického procesu, v ktorom akoby v skleníku alebo laboratóriu sa tvoria nové jemu vlastné riešenia. Nie je to vždy jednoduchá cesta. Napokon jednoduché cesty sú lacné, prázdne a nevedú nikam, občas do pekla, v tom lepšom prípade naspäť. Psychoterapia je dobrodružná cesta sebapoznania a zmien v živote na ktoré treba vynaložiť odvahu, rozhodnutie, námahu, čo vyžaduje určitú zrelostnú úroveň.

A čo psychológ, čo má spĺňať ten?

Okrem vzdelania a vedomostí, výcvikov a praktickej zručnosti použitia toho, čo sa naučil, musí mať schopnosť racionálne – intuitívneho vnímania, „medziriadkového“ porozumenia a schopnosti správneho prekladu slov klienta. Tiež musí zachytiť správny moment zasiahnutia. Byť účinný sprievodca svetom klienta. Poskytuje oporu, bezpečie, rešpekt, čo často klientovi v živote chýba. Musí byť dôveryhodný, pretože klient prichádza s tým najzraniteľnejším v svojom psychickom svete. Musí mať aj určitý duchovný rozmer, aby vedel s klientom vstúpiť aj do sebaprekračujúceho sveta a porozumel poznaniu, ktoré klient získa.

Aký je rozdiel medzi psychiatrom a psychológom?

Psychiater je lekár, teda vyštudoval medicínu a podľa svojej špecializácie diagnostikuje a stanovuje psychofarmakologickú liečbu pacienta. Psychológ vyštudoval filozofickú fakultu odbor psychológia, čo je odbor zaoberajúci sa psychikou človeka, učením, motiváciou, vôľou, psychickými procesmi, pozornosťou, emóciami, itelektom, správaním človeka, jeho subjektívnou aj objektívnou realitou. Skúma, vyhodnocuje, testuje a hľadá riešenia na zefektívnenie fungovania. Zaoberá sa aj psychopatológiou, ale aj normou. Poníma človeka v intrapsychickom, ale aj extrapsychickom fungovaní, teda rieši jeho vnútorný, ale aj vonkajší svet. Zaujíma sa o človeka v jeho medziľudských väzbách, vzťahových, rodinných i rodičovských, ale aj pracovných. Taktiež skúma rôzne vplyvy stresujúce, fyzikálne, chemické, ale aj tie, ktoré by mohli eliminovať stres.

Klinický psychológ má skúsenosti aj s vážnejšimi poruchami, psychiatrickými alebo neurologickými poruchami, či inými somatickými chorobami, ktoré by mohli ovplyvňovať psychiku človeka. Robí psychodiagnostiku osobnosti, rôznych psychických porúch na vyžiadanie špecializovaných lekárov, psychologické vyšetrenie na zbrojný preukaz. Psychotesty na zbrojný preukaz vyžadujú skúsenosti klinického psychológa a jeho schopnosť odhaliť rôzne patológie, ktoré by mohli byť kontraindikáciou na vydanie zbrojného preukazu. Pokiaľ má certifikát vykonáva aj psychologické vyšetrenie vodičov do autoškôl, držiteľov vodičského oprávnenia C, E, D. Ďalší certifikát ho môže oprávňovať vyšetrovať i periférne videnie, čiže vodičov ADR (nebezpečné náklady) a VRZ (majáky, sanitky, mestská polícia, hasiči).

Čomu sa vo Vašej ambulancii PSYCHOLUX nevenujete?

Liečbe závislostí, psychoterapii ochrannej liečby (psychoterapia na základe rozsudku), rozvodovým párovým terapiám (taktiež na požiadavku súdu), sexuálnym deviáciám. Vždy sa však snažím odporučiť odborníkovi, ktorý sa problematike venuje.