Hypnóza znie pre klientov veľmi tajuplne, priam zázračne. Je pre nich často lákavá, ale boja sa jej, najmä straty kontroly. Boja sa aj vtedy ak cítia, že sami pred sebou niečo skrývajú. Tušia to, ale zároveň je strach z poznania väčší ako túžba po zmene, ktorú také poznanie prináša. Dlho som rozmýšľala, čo o hypnóze napíšem. Odborné a základné údaje je možné nájsť v každej serióznej literatúre. Na internete nachádzam mnohé rozporuplné názory, najmä čo sa týka bezpečnosti použitia hypnózy.

Na jednej strane nie je hypnóza nejakým výnimočným javom, niečim neprirodzeným, no na druhej strane je človek v hypnóze zraniteľný, ale rovnako je zraniteľný i pri vyšetrení lekárom a napriek tomu sú čakárne lekárov často plné. Hypnóza neprináša zázračný kľúč ku šťastiu. Je len jednou z pomôcok, ktorú môže človek použiť. To znamená, že nie hypnóza, ale ten človek, ktorý sa ponorí do hypnotického spánku, aby našiel niečo, čo mu uľahčí prácu na sebe je ten zodpovedný za svoje rozhodnutia a výber voľby nejakej z možností. Nie je to tabletka, ktorá samočinne a nepozorovane zapôsobí.

Hypnózu väčšinou používam v rámci psychoterapie a to v prípadoch keď je klient zablokovaný, keď chceme odstrániť nejaký symptóm, alebo nájsť riešenie, ktoré je veľmi zastierané racionálnou zložkou, keď chceme nájsť niečo veľmi ukryté, akýsi kľúč, ktorý ako symbol vo vedomom svete zrazu umožní človeku nájsť riešenie k niečomu predtým neriešiteľnému. To znamená, že ak niekto prežije ťažké detstvo, ktoré si stále nesie ako bremeno, ak upadá do depresií alebo stratil zmysel života, tak hypnóza takýto stav nezmení bez toho namáhavého rozhodnutia riešiť svoju situáciu. Na druhú stranu používam aj tzv. „lokálnu hypnózu“, ktorou nazývam hypnózu, ktorá je pri dostatočne hypnabilnom jedincovi účinná pri odstraňovaní napr. obezity, fóbií, bradavíc, rôznych druhov bolesti (pri pôrode, zubárskom ošetrení...)...

Hypnóza rovnako ako aj psychoterapia musí byť bezpečná, čo znamená že na prvom mieste je pravidlo: „primum nihil nocere“, teda v prvom rade neuškodiť klientovi.

Na škále hypnability dosahujem veľmi nízke skóre, čo znamená, že som málo hypnotizovateľná. Prijala som to, až do chvíle keď som bola vo výcviku hypnotizovaná kolegyňou, ktorej som dôverovala a vnímala, že jej úsilím bolo okrem vyskúšania si zhypnotizovať málo hypnabilného jedinca, v prvom rade pomôcť mi nájsť to pozitívne a uchovateľné pre môj budúci život.

Takže aj hypnabilita okrem vrodenej danosti súvisí s bezpečným prostredím, ktoré terapeut navodzuje. Preto je nevyhnutnosťou dôvera voči terapeutovi, ktorá sa istý individuálne dlhý čas tvorí, preto niekedy nie je možné k hypnóze pristúpiť už na prvom sedení.

Niekedy zázrakom nie je, ale niekedy sa v nej naozaj udeje niečo, čo významným spôsobom ovplyvní život človeka. Zaujímave na tom je, že zase je len on nositeľom svojej voľby aplikovať v svojom živote to, čo z hypnózy získal.