Čo to vlastne psychoterapia je?

Doslovne je to liečba psychiky. Je to špeciálne vedený rozhovor v ktorom psychoterapeut komunikuje špecifickým spôsobom so svojim klientom, tak, aby klient mohol formovať svoje myšlienky, lepšie im porozumel a dokázal ich prepojiť so svojim zážitkovým svetom. Pomáha tvoriť nové spojenia v mozgu, čiže klient nadobúda schopnosť naučiť sa novým stratégiám v myslení i správaní. Pomocou psychoterapie môže klient zlepšiť sebareflexiu, komunikačné schopnosti, vyriešiť si psychické rozpory, nájsť možnosti riešenia svojich problémov, zmeniť postoj k ľuďom i k životu v zmysle lepšej efektivity. Následne miznú symptómy, ktoré bývajú sprievodným znakom mnohých psychických porúch ako je depresia, panická porucha, fóbia, rôzne úzkostné stavy a neurotické poruchy. Rovnako i pri závážných psychiatrických diagnózach ako je depresia alebo sychizofrénia, či mániodepresívna porucha je možné zmierniť symptómy a uľahčiť spôsob fungovania vo vzťahoch, práci i vlastného premýšľania a následného  fungovania.

Kto je psychoterapeut?

Škriatok, ktorý sa dokáže pohybovať po nervových dráhach iného človeka. Musí byť kompatibilne nastavený na svojho klienta a premenlivý ako chameleón. Niekedy chodí po temných chodbách klientovej duše, inokedy po bezpečných a slnečných lúkach, ale vždy je pripravený aj ná úplný pád so svojim klientom do jeho prepadliska alebo vlastnej pasce. Nabáda, komentuje poukazuje, ale aj podpichuje. Háda sa, tíši, sprevádza, no vždy je na strane klienta, akoby mu patril aj keď je len chimérou avšak účinnou zhmotnenou v hlave klienta. Len sa vznáša v klientovom svete a všetko dobré i zlé, no najmä bolestné jemne zachytáva, ale tú strastiplnú cestu si klient odžije i odkráča z vlastných zdrojov, psychoterapeut je len obyčajný pomocník, navigátor. Klient sa stáva vlastným mocipánom. Výsledkom je, že klient sa naučí držať opraty života v svojich rukách

A ináč povedané?

Psychoterapeut okrem vyštudovanej prevažne psychológie musí absolvovať komplexný sedemročný psychoterapeutický výcvik, ktorý je teoretický, praktický – zážitkový, kde postupuje v rámci absolvovania vlastnej individuálnej psychoterapie i supervízie k záverečným skúškam. Potom môže požiadať o zápis do zoznamu psychoterapeutov.  Sú rôzne psychoterapeutické školy aj výcviky. Hlbinná psychoanalýza, psychodynamický, koncentratívne pohybový, kognitívne behaviorálny, gestalt, rogeriánsky a mnohé odnoše z nich.

Podľa čoho by sa mal klient orientovať?

Klienta nemusí zaujímať zameranie psychoterapeuta, ani psychoterapeutické techniky. Akýkoľvek výber na svete funguje ako rozhodnutie prvotného okamihu. Je jedno, či si vyberáme partnera, dieťa z detského domova, pozemok, dom, auto, priestor na existenciu, voľba je podmienená prvotným krátkym inštinktívnym impulzom v dimenzii „áno – nie“. Takže intuitívne si musia „sadnúť“ aj klient s terapeutom. Napokon klient prichádza s problémom, ktorý potrebuje riešiť a na to je potrebná až bezbrehá dôvera voči terapeutovi, ktorému často vyslovuje to, načo sa neodvážil pravdivo odpovedať ani sám pred sebou v svojich myšlienkach.  Protipól a spolupracujúci partner k intuícií je rácio, čiže sa zaujímaťo odbornosť psychoterapeuta,  jeho skúsenostiach zachytávať jeho povesť a referencie.

Môže každý absolvovať psychoterapiu?

Nie. Schopnosť práce na sebe vyžaduje určitú ľudskú zrelosť. Potenciál rozumieť duševnej symbolike. Mať akési nadanie na sebareflexiu a vedieť sa naučiť vlastnej zodpovednosti aj za svoje pocity, myšlienky a všetky rozhodnutia. Hoci byť aj na úplnom dne, ale dokázať aj v psychickom škripci ísť cez tie úplne neprekonateľné prekážky a zároveň použiť svoj talent ísť nevyšliapanými  chodníkmi v snahe nájsť to najčistejšie miesto v sebe od ktorého sa dá vždy odraziť.