Postoje a správanie podriadených k svojim šéfom závisia v prvom rade od charakteru a schopností šéfa, pretože ten je hlavou ryby. Zamestnanci sú šupinami, ktoré buď priľnú alebo odpadnú. Pokiaľ je šéf šikovný a priamy človek, ktorý podporuje svojich podriadených a dôveruje im, tak k takému šéfovi možno pristupovať priamo, ale s rešpektom. Žiadny šéf neznesie pocit ohrozenia. Treba si uvedomiť, že pozíciu, ktorú má mu síce prináša výhody a vyšší plat, ale zároveň mu nijako nezdvíha hodnotu človeka, prináša veľkú zodpovednosť a absolútnu osamelosť a to v akomkoľvek kolektíve. Šéf, ktorý má prirodzenú autoritu a zručnosti, ktoré vyžaduje jeho profesia najlepšie prijíma správanie svojich podriadených, ktoré je úplne bez strachu a je prirodzené až priateľské. V takom kolektíve prirodzeným spôsobom odpadnú lenivci a iní „bezcharakterníci“.
Lenže je množstvo typov šéfov a ten prvý je ten najideálnejší pre ľudí, ktorí majú radi svoju prácu.
Existuje množstvo iných typov šéfov, ktorí si nesú rôzne patológie, nemajú ani zručnosti a v tom prípade ani žiadnu autoritu. Taký šéf neznesie šikovného a priameho podriadeného. Potrebuje udržiavať pracovný kolektív v napätí a autoritu si udržiava despotickým správaním a nezmyselnými požiadavkami. Aj v takomto prípade si treba uvedomiť, že v skutočnosti je v ťažkej pozícií, síce s dobrým platom, ale v práci, ktorú neovláda, tak mu nič iné neostáva len držať zamestnancov v reťaziach strachu a neistoty. Pre zamestnanca je dôležité si zvážiť, či mu tá práca stojí zato pracovať pod takýmto šéfom alebo počká na lepšie vyhliadky.
Tu je viacero možnosti správania, ktoré súvisia s danosťami každého podriadeného. Mnohí sú servilní, pretože sú rovnako neschopní ako šéf alebo sú príliš úzkostní. Ak sa v takomto kolektíve vyskytne zdravý a schopný jedinec, ktorý chce v tejto práci počkať na lepšiu príležitosť, tiež musí zachovať priamosť a stabilitu, ale zároveň dáva šéfovi najavo, že ostane v ústraní, no šéf musí vedieť, že jeho zatiaľ mlčiaci protivník, ak mu budú prekročené hranice, môže byť aj pre neho ohrozujúci. Je to princíp, ktorý funguje inštinktívne vo zvieracích svorkách a rovnako aj ľudských aj keď si to neuvedomujeme. Väčšinou však v takomto kolektíve prebehne prirodzeným spôsobom odpad práve schopných a šikovných ľudí.
Existuje množstvo šéfov, ktorí sa nachádzajú niekde medzi a v takom prípade majú snahu akoby podporovať šikovných zamestnancov, teda niečo z nich vyťažiť, ale zároveň im bránia v sebarozvoji a ich výkon vždy okrešú aspoň na hranicu priemernosti. No bez ohľadu na typ šéfa je dobré mať vyriešené svoje vnútorné konflikty a problémy a stanoviť si svoje vlastné hranice ako si aj uvedomiť určité zásady komunikácie a to:
- Šéf nie je viac ako podriadený ani menej, je len v inej pracovnej pozícií, čo je vyšší status, ale nie vyššia ľudská hodnota.
- Podriadený aj šéf majú svoje povinnosti za ktoré sú zodpovední, v tom je dobré mať jasno a držať sa v ich medziach.
- Za žiadnych okolností nedovoliť šéfovi osobné osočovanie, nedať sa zahnať do kúta, vždy vrátiť diskusiu k pôvodnej pracovnej téme.
- Pracovať na svojom sebavedomí a sebaúcte.
- Poznať seba a rešpektovať sa, poznať svoje plány a predstavy.
- Vyjadriť porozumenie a rešpekt šéfovi, ale zároveň trvať na svojich názoroch.
- Pracovať na svojich strachoch a úzkostiach, posilniť vedomie svojej hodnoty.
- Komunikovať uvoľnene a prirodzene k čomu sa dá dopomôcť rôznymi relaxačnými technikami.