1. Kam až nešťastie či nenaplnená láska môže človeka doviesť?
2. Môže nešťastný vzťah urobiť z pokojnej ženy hysterickú? 
3. Ako dlho dokáže žena fungovať vo vzťahu, ktorý ju neuspokojuje po akejkoľvek stránke?
4. Čoho všetkého je schopná zúfalá žena?
5. Pokiaľ žena plače pri nedostatočnej pozornosti, kričí, žiarli na iné ženy – môžeme ešte stále hovoriť o láske?
6. Prečo Anna Karenina, ktorá natoľko milovala Vronského – svojho milenca, nedokázala opustiť manžela so synom? Prečo súčasné ženy/muži, nevedia opustiť hniezdo, i keď začnú cítiť lásku a súzvuk inde? Je verejnosť taká dôležitá? Ide o ich pohodlie? Alebo je to nedostatočná láska k milencovi?
7. Ako sa uchrániť pred sebou samým? Ako nedovoliť, aby nás láska zvalcovala?
8. Postavenie ženy v spoločnosti sa oproti 19.storočiu výrazne zmenilo. Zmenilo sa ale postavenie ženy vo vzťahoch?

Láska je najintenzívnejší pozitívny cit vďaka ktorému má človek zmysel života. Dokáže prekonať hranice reálnosti  zmazať hranice fyziky a poprieť pud sebazáchovy. Naozaj dať srdce na dlani. Darovať tomu druhému všetko to presahujúce, čo v ňom je ako závoj, ktorý je sýtiaci, chrániaci a sebaobetujúci.  Nešťastná láska môže pomôcť rozvinúť v človeku novú obohacujúcu i keď bolestnú dimenziu. Pretože milovať je viac ako byť milovaný.  Lenže niekedy nešťastná láska prekročí hranicu a zlomí srdce až odumrie život v človeku. Trvá rôzne dlho kým nastane oživenie a u niekoho je tá prázdnota už trvalá. Preto nešťastná láska môže doviesť kamkoľvek od skúsenosti, poznania až na útes zlomenia. Od dobrej dimenzie až po prekročenie hraníc ľudského zla.

Nešťastný vzťah je ako byt s falošnou podlahou. Z ničoho nič mizne a zdanlivo bezpečné miesto sa stáva nevyspytateľným až ohrozujúcim. Ozajstná láska je opojná ako reklama, dá ilúziu nesmrteľnosti a to tak, že je naozaj možné poprieť realitu. Preto v tom opojení nevidí  ten opojený a presviedča seba i ostatných o realite svojho slepého sveta. Keď sa k tomu pridruží krehké ego zraniteľnej ženy, tak sa spustí program, ktorý bol dôsledne inštalovaný celé jej detstvo. Je to program pustošenia a degradácie jej osobnosti. Na začiatku zrútenia sa ilúzorne pekného vzťahu je vždy zemetrasenie a je prirodzené, že aj tá najpokojnejšia žena môže byť úplné bláznivá, zúfalá a hystericky sa snažiaca pozbierať neexistujúce čriepky podstaty lásky  nejakého muža.  

Ale keď precitne uzdraví sa, odplače, opráši sa, aby silnejšia i keď  zranená kráčala ďalej životom.  Tam niekde na tom pomyselnom rozhraní sa môže zastaviť a zvoliť si inú cestu a to cestu poníženia a záplavy krokov, ktoré  degradujú jej bytosť na zúfalú sústavne sa ponižujúcu chuderu. Upadne do chápadiel bludného strachu zo samoty a zbožňovaného muža povýši na Olymp. Všetko ostatné vybledne. Pád do prepadliska je už potom nezvratný a funguje na princípe klasickej závislosti akú poznajú alkoholici, kedy sa ďalší a ďalší pohárik stáva formou potupnej samovraždy bez vlastnej vôle. Tak podobne žena v zúfalstve môže prepadnúť závislosti od nešťastnej lásky alebo od nevhodného partnera a začne robiť činy, ktoré sú viac a viac ponižujúce.

V Tolstého Anne Karenine bola hlavná hrdinka pramálo podstatná postava, bez výraznejšieho ducha iba v akomsi postavení, ktoré jej zabezpečoval manžel. Zrejme v tej dobe nebolo umožnené Tolstému zamýšľať sa nad rôznorodosťou charakterov rôznych žien.  To práve Alexej Alexandrovič Karenin je majstrovsky zobrazená postava manipulátora s pasívne agresívnym správaním.  Celkovo doba falošnej , farizejskej  a nábožne cnostnej morálky. Nielen v tej dobe, ale aj teraz je možné rôznymi spôsobmi získavať moc. Vo vzťahových konfliktoch a milostných trojuholníkoch sú tou Achillovou pätou samozrejme deti. Pozerať sa na utrpenie, bolesť dieťaťa a odlúčenie s ním je top zbraň v snahe ublížiť milujúcemu rodičovi. Deti sú silné puto a mnoho rodičov či už sú to matky alebo otcovia zotrvávajú v nešťastných zväzkoch až do ich dospelosti.

No nie je to len o deťoch. Vo vzťahu sú prepojenia, ktoré prinášajú aj zodpovednosť jedného voči druhému. Je to rodina, zvyky, spolu prežité roky, choroba partnera, ktoré nedovolia úplne uletieť do nového vzťahu. Rovnoprávne postavenie žien a mužov určuje ekonomická nezávislosť. Ochrániť sa pred sebazničujúcim vzťahom je v svojej podstate jednoduché a predsa tak zložité keďže sa v nešťastnej láske topí toľko ľudí. Úmyselne a vedome vnímať realitu, všímať si zdanlivo nepodstatné veci, čo znamená rozšíriť si obzor svojho sveta. Vyhľadávať spoločnosť a komunikovať s ľuďmi. Práca, ak je to možné aj fyzická. Dovoliť si odbolieť nešťastný vzťah, ale dať pozor na tú krehkú hranicu, keď je to už masochistická forma závislosti.