1. O popôrodnej depresii sa už popísalo nemálo článkov. Je napriek tomu táto téma ženám dostatočne známa a dokážu si matky po pôrode uvedomiť, že popôrodnou depresiou (PD) trpia?

Je množstvo všeobecných informácií, ktoré popisujú popôrodnú depresiu, čo určitému počtu žien môže pomôcť pomenovať diagnosticky svoj problém a vyhľadať pomoc alebo osloviť rodinu. Sú aj iné zaujímavé postrehy súvisiace s popôrodnou depresiou alebo nejakým stavom smútku, pocitu viny, ťarchy zodpovednosti a pocitov úplného zlyhania, ktoré bývajú spojené so zážitkom vlastnej zbytočnosti. Svet je čierny a plný nástrah. Stav sa môže prehlbovať až do zmeneného vnímania reality, ktorá sa stane presiaknutou rôznymi ilúziami až bludmi. Je to horor naživo, bez konca. V takom stave je ťažké s odstupom a odľahčením vnímať starosti a rodičovskú zodpovednosť, keď sa stratila schopnosť smiechu radosti a rodičovského šťastia. No niekedy sú malé okamihy, keď žena precitne a zdá sa jej, že to čo prežíva nemusí byť celkom tak. Sama niekedy seba prichytí pri svojej „nenormálnosti“ a vtedy vyhľadá nejakú pomoc, čo je samozrejme ten lepší prípad.

2. Je dôležité, aby rodina/blízke okolie upozornili ženu na to, že má PD a ako jej môžu pomôcť? 

Stavy popôrodnej depresie nie sú izolovaným javom i keď sú diagnosticky špecifické. Postihujú predsa celkové správanie človeka ako aj prežívanie a majú aj nejakú živnú pôdu, ktorá celý patologický proces podporí. Stačí v detstve despotický otec, alkoholizmus, chladná matka, perfekcionistické nastavenie, ktoré zákonite vedie k zlyhaniu a nezvládaniu bežných chýb.  Emocionálna labilita, nízke sebavedomie, nedoriešené konflikty s vlastnou matkou, zážitky opustenosti. Do toho sa pridá zlý výber partnera a narodenie dieťaťa zrazu i keď postupne spustí desivý proces myšlienok. Nemusí to byť všetko takto nakombinované, niekedy stačí málo na rozbitie celého systému. Rodina často zanedbáva príznaky a naopak zvykne ich prehlbovať poznámkami: „Čo si to za matku.“ !Ja som vychovala x... detí“ Alebo „Mne deti takto neplakali“ a pod. „milé poznámky“ Niekedy je spúšťačom príliš veľká neistota a žiadna sebadôvera. Pritom rodina môže pomôcť napríklad oddýchnuť matke, ponúknuť jej nejakú praktickú výpomoc, vypočuť a podporiť a zároveň utvrdiť matku, že je tou najlepšou matkou pre svoje dieťa, pričom oceniť náročnosť výchovy dieťaťa. Rodina i priatelia môžu matku upozorniť, že majú obavy o ňu a taktiež môžu ponúknuť pomoc odborníkov, čiže dodať silu pre vykročenie k  riešeniu problémov. 

3. Akým spôsobom sa môžu ženy s PD vyrovnať? Je dôležité, aby  navštívili odborníka?

Keď sa žena rozhodne vyhľadať psychoterapeutickú pomoc, má šancu, že rozuzlí svoje problémy a zmení svoje chybné nastavenie voči sebe i k okoliu. Psychoterapeut ju celý čas sprevádza a podporuje ju v sebapoznaní a doslova tvorbe nových spojov v mozgu, ktoré jej pomôžu k zdravým reakciám . Psychiater pomáha farmakoterapiou, ktorá zmení procesy v mozgu a vytvára „barle“, ktoré môžu pomôcť žene s popôrodnou depresiou odstúpiť od ťažkostí a tým jej  uľahčiť hľadanie riešení problémov.

4. Aký je zásadný rozdiel medzi popôrodným baby bluesom a popôrodnou depresiou? 

Baby blues je prirodzený proces vyrovnávania hormonálnych hladín po tehotenstve a pôrode. Býva zvyčajne na tretí deň od pôrodu a je tak krátke i keď plačlivé, že sa stáva nepostrehnuteľné v porovnaní s ostatnými náročnosťami života i rodičovstva.