1. V akom veku dietata sa daju spozorovat prve naznaky, ze bude lavak? Je lavorukost, teda sinitralita, dedicna? Mozete vysvetlit rozdiel medzi geneticky prirodzenym lavakom a patologickym lavakom?

Preferovanie ľavej alebo pravej ruky možno pozorovať už ultrazvukom u detí, ktoré sa ešte nenarodili. Máme dve ruky a samozrejme obe aj používame. Malý človiečik, ktorý objavuje svet môže dlho používať jednu ruku striedavo s druhou, ale pokiaľ pôjde o náročnejší úkon začne preferovať ruku, ktorá je pre neho prirodzene obratnejšia. S postupným zvyšovaním náročnosti úloh a zlepšovaním motorických zručností sa ukazuje laterálna preferencia, teda uprednostňovanie pravej alebo ľavej ruky. Preferencia strán je z časti podmienená genetikou. Existuje gén pre pravorukosť, ale nie pre ľavorukosť. To znamená, že ľudia s génom pravorukosti sú jednoznační praváci a ľudia bez neho môžu byť pravákmi, ľavákmi alebo obojrukí. Pokiaľ je matka ľaváčka uvádza sa 25% pravdepodobnosť sinistrality (ľaváctva) u dieťaťa. Ak otec tak pravdepodobnosť je 20%. Ak sa sinistralita vyskytuje u oboch rodičov pravdepodobnosť výskytu u dieťaťa je 45%. Novšie poznatky ukazujú, že mozog funguje ako celok. Už nemožno hovoriť o hemisferálnej dominancii. Lateralizácia súvisí so stupňom v ktorom sa každá hemisféra (ľavá alebo pravá polovica mozgu) špecializuje na určité typy funkcie. To znamená, že jedna mozgová hemisféra riadi určitú funkciu v druhej. Vtedy možno hovoriť o hemisferálnej dominancii, ale nie vo význame dominancie celej hemisféry. Niektorí ľudia majú striktne lateralizované funkcie. To znamená, že reč je orientovaná na ľavej strane. Obidve polovice mozgu spolupracujú a neustále komunikujú. Dôležité je uvedomiť si, že každý sa narodí s nejakou organizačnou štruktúrou mozgu a zasahovať do toho je nesmierne škodlivé. Ľaváctvo je komplexný jav, ktorý nemožno len tak preštrukturalizovať.

Existuje i pojem patologický ľavák, čo v skutočnosti znamená kompenzačné úsilie zdravej časti mozgu. Vzniká pri poškodení mozgu prenatálne (pred narodením), alebo perinatálne (v čase pôrodu). V tom prípade sa rečové i motorické funkcie presunú do zdravých častí mozgu. Sú to vlastne životnými okolnosťami preučení praváci na ľavákov. Takže v skutočnosti nie je na tom nič patologické, ale skôr nezlomná vôľa žiť. Napokon každé prekonávanie prekážok v živote svedčí o nezdolnosti a odvahe.

2. Stretavate sa este aj dnes s pripadmi, ze rodicia, resp. ucitelky v MS ci ZS, nutia lavakov pisat pravu rukou? Akymi metodami? (Z pocutia viem, ze niektore boli velmi drasticke - privazovanie lavej ruky za chrbat, bitie a pod.) Co by ste im poradili?

 Vo svojej praxi som sa zatiaľ už nestretla, vďaka dobrej osvete, ani s rodičmi a s učiteľmi, ktorí by takýmto hrubým spôsobom poškodzovali deti. Skôr sú to starí rodičia, ktorí ponúkajú „dobré rady“ typu: „Podaj mu to vždy iba do pravej ruky:“ a navrhujú rôzne tresty. Tam je dôležité sebavedomie rodičov a ich inštinkt, ktorý im pomôže brániť svoje deti. Pri výchove je dôležité si uvedomiť, že nevedieme dieťa k tomu, aby bolo podľa našich predstáv, ale ponúkame mu podnety, aby sa v prostredí lásky a porozumenia mohlo rozvinúť na autonómneho a prirodzeného človeka, ktorý si je vedomý svojej hodnoty, čo zase on ako svoje bohatstvo môže ponúknuť svojim deťom. Ak sa takýto spôsob šikanovania vyskytne v škole je nevyhnutné riešiť situáciu pohovorom s učiteľkou a striktne trvať na právach dieťaťa. Pokúsiť sa situáciu riešiť bez negatívnych emócií, ktoré by mohli narušiť vzťahy medzi dieťaťom a učiteľkou, ak je problém „len“ v učiteľkinom „nepoznaní“ problematiky.

3. Lavaci pisu inak, vacsina ludi by asi povedala, ze skaredsie (az na vynimky). Ako by mal pristupovat ucitel k lavakovi na hodine pisania? Mal by ho trestat za pismo zhorsenou znamkou?

V mojich očiach má profesia učiteľa najvyššie postavenie, pretože dobrého učiteľa potrebuje každý. Učiteľ celou svojou bytosťou, svojimi vedomosťami a svojim človečenstvom dáva dieťaťu nádej do života, túžbu po poznaní a neraz mu aj nevedomky pomôže na jeho prvých životných križovatkách. Skúsený učiteľ vie, že ľaváka posadí na ľavú stranu lavice, aby sa deti nedrgali. Umožní mu používať vyhovujúce pero alebo ceruzku. Jednoducho berie ho také aké je. Rovnako ako aj iné deti. Sú učitelia mladí, či starí, ktorí majú taký vrodený vzťah k tejto profesii, že úplne prirodzene riešia problémy v prospech detí a aktívne vyhľadávajú nové poznatky. Nanešťastie ako v každej profesii existuje i skupina tých bez vzťahu... To sa ukazuje práve na známkach. Známka predsa nie je odrazom hodnoty dieťaťa.

Je len pomôckou, aby sa mohlo zorientovať a hľadať si v čom je dobré. Keď vyhodnocujem psychologické vyšetrenie, musím brať do úvahy množstvo faktorov a nielen číselný údaj, ktorý mi vyšiel. Aj tak som si vedomá, že som neobsiahla charakter celého človeka. Preto aj dobrý učiteľ vie, aké to dieťa je. Pozná ho, snaží sa mu pomôcť v rozvoji. Určite si mnohí pamätáme na učiteľov, ktorí prehliadali naše nedostatky a podporovali to čo bolo v nás dobré. Preto je smiešne známkovať dieťa za niečo, čo mu je dané a nie je možné to zmeniť. Je to ako známkovať výtvarnú výchovu, ktorá je mimochodom mimoriadne dôležitá pre rozvoj jemnej motoriky, estetického a emocionálneho cítenia, telocvik alebo za to, že má krivý nos.

4. Ake psychicke problemy moze sposobit dietatu poznanie, ze je ine, resp. ked ho zosmiesnuju alebo ho na to upozornuju? Co poradite ako psycholog a terapeut?

Keď hovoríme stále o ľaváctve, je takáto inakosť v dnešnej dobe už neškodná. Skôr ich občas napodobňujú praváci, ktorí by chceli tiež takýto punc výnimočnosti. Ak hovoríme o inakosti, ktorá je sociálne neprijateľná, tak vtedy sa jedinec dostáva na okraj spoločnosti, prípadne je z nej úplne vylúčený. Vtedy sa zúfalo snaží prispôsobiť sa okoliu, okolitý svet sa pre neho stáva hrozivý. Ocitá sa sám. Môže v ňom narastať pocit krivdy a nenávisť.

Ak nemá blízku osobu, ktorá ho podporuje a chráni a zároveň ho bezpodmienečne prijíma, tak toto sociálne vyhnanstvo a slovné kameňovanie ho môže posunúť až samovražedným tendenciám alebo dokonanej samovražde. V takýchto prípadoch nestačí pracovať len s klientom, ale je nevyhnutná spolupráca s rodičmi, ktorí musia zmobilizovať všetky sily a spolupracovať s učiteľmi. Ak je klient dospelý, je psychoterapia zdĺhavejšia, ako vo všeobecnosti u dospelých býva, pretože osobnosť je už vyvinutá. V každom prípade je pre neho dôležité, aby sa dostal zo spoločnosti, ktorá ho chce zničiť a našiel si okruh ľudí, hoci aj na inom mieste, ktorý bude k nemu priateľský.

5. Da sa lavorukost urcit z vysetrenia zraku? Ja osobne robim niektore veci lavou rukou - pisem sms na mobile, telefonujem, ked chytam nastroje, lava ruka je vpredu, ked otvaram uzaver na flasi..., pri praci s pocitacom mam obe ruky rovnocenne, ale nikdy som lavou nepisala, ani nekreslila, jem pravou... Jeden ocny lekar mi pred rokom povedal po vysetreni: Viete, ze ste preucena lavacka? Prekvapilo ma to, lebo sa povazujem za pravacku, len niektore veci mi idu lepsie lavou.  Ide v takom pripade o ambilateralitu, teda obojrucnost, alebo je to nieco ine?

Ľavorukosť určiť len z vyšetrenia zraku nie je možné. Dôležité je sledovať predsa len určitú preferenciu ľavej alebo pravej strany tela i pri iných činnostiach ako je napr. navliekanie nite do ihly, kopanie do lopty, tlieskanie, zatĺkanie klinca kladivom, česanie vlasov. Zaujímavé je kreslenie polovice domu pravou rukou a druhú ľavou. Sleduje sa bohatosť prevedenia kresby na jednej i druhej strane.