Vyšetrenie na zdravotnícke účely je zvyčajne požadované lekárom (psychiater, neurológ, pediater, všeobecný lekár) z dôvodu stanovenia diagnózy a zabezpečenia správnej liečby pacienta. Je komplexné a zahŕňa psychodiagnostiku kognitívnych funkcií (ako mozog funguje, či sú prítomné nejaké deficity), miera intelektových schopností, riziká organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy, riziká rôznych neurologických porúch a možných ochorení, psychomotorické tempo, odhaľuje pravdepodobnosť špeciálnych porúch učenia, ADHD, ADD, mentálnych zaostávaní, či začínajúcich demencií. Z emocionality a osobnosti zachytáva riziká depresívneho prežívania, úzkostných porúch, osobnostnú typológiu, extroverziu alebo introverziu, predstavivosť, schopnosť kombinačného myslenia, ašpiračnú úroveň, vzťahové nastavenie ako aj ďalšie spektrá osobnostnej štruktúry.

Použitie psychologickej diagnostiky môže často zachytiť rozbiehajúci sa chorobný proces, ako halucinácie, bludné myslenie, nesprávny kontakt s realitou, poruchy myslenia, alebo nejaké chybné nastavenie vplyvom nevhodných vonkajších okolnosti s ktorým sa dá následne narábať. Pomáha stanoviť presnejšiu diagnostiku psychóz ako schizofrénie, paranoidity, depresívnych symptómov, autistické spektrum, aspergerov syndróm a rôznych iných špecifik, ktoré možno následne riešiť. Psychodiagnostiku vykonáva klinický psychológ a vyžaduje dostatočné skúsenosti, ktoré zaručujú kvalitnú schopnosť narábať s metodikami, ktoré sú len pomôckou a súčasťou celkového klinicko-diagnostického posúdenia človeka a majú viesť k účinnej pomoci a terapii.